Legendárny objav posvätných miest
Mýty a legendy, bájky a rozprávky vždy silne ovplyvňovali ľudské bytosti. Poskytujú poučenie o morálnom správaní, inšpiráciu pre duchovné hľadanie a povzbudzujú v časoch ťažkostí a úzkosti. Známe príklady sú legenda o Iásonovi a Argonautoch, príbeh o kráľovi Artušovi a rytieroch okrúhleho stola, mýtus o Parsifalovi a jeho hľadaní Svätého grálu a mnohé rozprávky zo Starého a Nového zákona. Legendy o objavení posvätných miest tiež mali silný vplyv na mnohých ľudí, najmä keď objavenie svätého miesta bolo výsledkom zázračných udalostí. Takouto udalosťou môže byť prejav božstva v jaskyni, prameni alebo na vrchole hory, zviera, ktoré vedie ľudí na konkrétne miesto, alebo svätá osoba, ktorá vidí vízie označujúce polohu dávno zabudnutého svätého miesta. Tieto zázračné udalosti dodávajú posvätným miestam duchovný magnetizmus a priťahujú pútnikov naprieč storočiami a veľkými vzdialenosťami. Zamyslite sa nad nasledujúcimi veršami zo starej legendy mexických Indiánov, ktoré opisujú nájdenie posvätného miesta Talpa...
Zo siedmich jaskýň,
Prišli s čarodejníkmi a tanečníkmi,
Cihuacoatl poslal hľadať novú zem.
Vyššie a vyššie,
Vyliezli na misu v horách,
Pred nimi sa rozprestieralo zelené údolie,
Prekročili krištáľovo čistý potok.
Tam sa náčelník zastavil a povedal svojim kmeňom:
Uprostred týchto tŕňov zasadím svoju zástavu!
Tu nám Bohyňa prikazuje zastaviť!
Tancovali sme, prišli sme,
Tancujte s Cihuacoatl, bohyňou Zeme!
Tá, ktorá je pomaľovaná krvou hadov
Vo svojej korune bude nosiť orlie perá.
Keď tancujeme, uctievame ju.
V tejto novej krajine sme našli,
Bohyňa Zeme bude nad nami vládnuť,
A my jej budeme tancovať a tancovať a tancovať.
Antropológ Mircea Eliade komentuje legendárny objav posvätných miest:
Myšlienka posvätného priestoru zahŕňa myšlienku opakovania prvotnej hierofánie, ktorá miesto posvätila jeho vyznačením, odrezaním od profánneho priestoru, ktorý ho obklopuje....Posvätný priestor je tým, čím je, kvôli trvalej povahe hierofánia, ktorá ho ako prvá posvätila. Preto sa bolívijský kmeň, keď cíti potrebu obnoviť svoju energiu a vitalitu, vracia na miesto, ktoré malo byť kolískou ich predkov. Hierofánia teda neposväcuje len daný segment nediferencovaného profánneho priestoru; ide to tak ďaleko, že zaisťuje, že posvätnosť tam bude pokračovať. Tam, na tom mieste, sa hierofánia opakuje. Miesto sa tak stáva nevyčerpateľným zdrojom sily a posvätnosti a umožňuje človeku už len tým, že doň vstúpi, mať podiel na moci, byť v spojení s posvätnosťou....Kontinuita hierofánií je to, čo vysvetľuje stálosť z týchto posvätených miest....To miesto si nikdy „nevyberá“ človek; len ho objavil; inými slovami, posvätné miesto sa mu nejakým spôsobom odhaľuje. (18)
Táto myšlienka posvätných miest, ktoré sa odhaľujú ľuďom, je evidentná v mnohých legendách a mýtoch o svätých miestach na celom svete. Mary Lee Nolan, ktorá píše o objave posvätných miest v ranej kresťanskej Európe, nám hovorí:
Hovorí sa, že posvätné predmety prichádzali na zvieratách alebo na volských vozoch, ktoré boli v niektorých verziách bez dozoru ľudí. Výsledné svätyne vznikli tam, kde sa zvieratá zastavili a odmietli sa pohnúť ďalej, kde šelmy padali a odmietali vstať, alebo kde padali mŕtve. Spolu s niekoľkými príbehmi o lodiach, ktoré neopustia prístavy, väčšina príbehov o zvieratách zahŕňa predmet, ktorý bol prepravovaný na iné miesto, než kde ho nakoniec uctievali.... Nasadenie nájdeného alebo nečakane zázračného predmetu balenie zvieraťa alebo vo vozíku a pustenie zvieraťa sa zdá byť pomerne bežným spôsobom, ako sa presne rozhodnúť, kde postaviť svätyňu, prinajmenšom od desiateho storočia v Európe....Niektoré obrázky nachádzajú pastieri, často napr. výsledok sna, vízie, zvláštnych svetiel, nebeskej hudby, zvláštneho správania zvierat alebo ich kombinácie. Niekedy sa obraz objaví v animovanej podobe, ale potom sa zmení na nemý kameň alebo drevo. Pastier buď vezme obraz do dedinského kostola, alebo upozorní miestnych ľudí, ktorí ho nosia do komunity. Nasledujúce ráno je však obraz preč a je znovu objavený na mieste, kde bol pôvodne nájdený. Zvyčajne sa to stane trikrát, potom sa postaví kaplnka, ktorá ho umiestni na miesto nálezu. Pútnici prichádzajú; a keď sa vyskytnú ďalšie zázraky a podivuhodné udalosti, svätyňa sa úplne usadí...V dvoch nemeckých príbehoch z pätnásteho storočia chorí ľudia snívali o tom, že budú vyliečení, ak nájdu miesto, kde vo svojich snoch videli Máriu. V oboch prípadoch veštci našli miesto, objavili obrazy Márie pripevnené na stromoch a boli vyliečení. (19)
Legendy o základoch, ako sú tieto, majú obrovský vplyv na prilákanie pútnikov na posvätné miesta a posilňujú vieru ľudí o zázračnej sile týchto miest. Pútnici vedia, že na posvätných miestach sa v predchádzajúcich dobách diali zázraky, a preto sú presvedčení, že zázraky sa môžu opäť stať aj v ich vlastných životoch. Takáto dôvera v opakovanie sa zázračného vytvára v srdci pútnika nabité pole možností, ktoré magicky vyvoláva prítomnosť božstva.