Namo Budha

Namo Buddha sa nachádza 40 kilometrov juhovýchodne od Káthmandu a je jedným z najdôležitejších budhistických pútnických miest južne od Himalájí a zároveň jedným z najposvätnejších budhistických miest na svete. Stupa Namo Buddha, ktorú Tibeťania poznajú ako Takmo Lu Jin, čo znamená „štedrosť tela tigrice“, označuje miesto, kde sa mladý princ (v niektorých verziách samotný Budha) stretol s tigricou, ktorá bola takmer vyhladovaná a nebola schopná nakŕmiť svoje mláďatá. Princ premožený súcitom dovolil tigrice, aby ho skonzumovala a nakŕmila tak svoje mláďatá. Malá svätyňa pár minút chôdze do kopca od stúpy obsahuje sochy princa spolu s tigricou a jej mláďatami. Na druhej strane kopca stojí kláštor Thrangu Tashi Yangtse postavený v roku 1976. Veľké množstvo pútnikov navštevuje Namo Buddha, najmä počas mesiacov február a marec.

Nasledujúce podrobné informácie o Namobuddhovi sú prevzaté z webovej stránky kláštora Thrangu Tashi Yangtse.

Dávno v minulosti, pred mnohými nesmiernymi vekami, náš učiteľ dokonalý Budha praktizoval na ceste učenia. Nižšie je príbeh o tom, ako ho premohol súcit, keď uvidel tigricu sužovanú hladom a bez chvíľkového zaváhania jej ponúkol svoje telo.

V dávnej minulosti žil na tomto svete kráľ menom Veľký voziar (Shingta Chenpo), ktorý vládol nad malým kráľovstvom s asi päťtisíc poddanými. Vďaka kráľovmu hromadeniu zásluh sa všetci jeho poddaní tešili šťastiu a blahobytu; dažde prišli v pravý čas, zatiaľ čo úroda a dobytok prekvitali. Kráľ mal troch synov: najstarší sa volal Veľký zvuk (Dra Chenpo), prostredný Veľké božstvo (Lha Chenpo) a najmladší Veľká bytosť (Semchen Chenpo). Dvaja starší synovia, ktorí sú mocní v bojových umeniach a vyžarujú sebadôveru, vždy pomáhali kráľovi pri spravovaní kráľovstva. Najmladší syn, Veľká bytosť, bol od najútlejších rokov veľmi bystrý a obdarený spontánnou láskavosťou a súcitom. Voľne a štedro dával druhým ako svojmu jedinému dieťaťu.

Jedného dňa, keď bolo pekné počasie, kráľ spolu so svojou kráľovnou, synmi a ministrami opustili mesto, aby si oddýchli na vidieku. Kráľ a kráľovná jazdili na slonovi, zatiaľ čo synovia, ministri a sprievod sedeli na krásnych koňoch. Po poldňovej jazde dorazili na miesto husto zalesnených lesov, ktoré rezonovali vtáčím spevom, zatiaľ čo neďaleko rozkvitla tapiséria kvetov v bohatej rozmanitosti. Kráľ bol spokojný s scenériou a nariadil pripraviť veľký tábor pre potešenie všetkých. Sluhovia hneď všetko vybalili, postavili stany a vyložili ohnisko z kameňov na varenie. Čoskoro bola zem pokrytá stanmi, keď sa nad oblohou vznášali mraky. Sluhovia sa motali, pripravovali rôzne jedlá a každému ponúkali čaj a likér. Potom mladí ľudia začali spievať, tancovať a hrať, čím premenili tábor na nebeskú ríšu. Kráľ, kráľovná a ministri sledovali zábavu a vychutnávali si XNUMX-chodové jedlo sprevádzané vínom a saké.

Potom traja princovia, v plnom prúde svojej mladosti, zobrali svoje luky a šípy a zamierili do lesa. Keď kráčali, zbadali v hustom lese brloh. Prikradli sa k nej a uvideli vo vnútri tigricu spiacu vedľa svojich mláďat. Great Sound a Great Deity položili šípy na svoje luky a pripravili sa na zabitie tigrice, ale Great Being zastavil svojich bratov a povedal, že zabíjanie bolo úplne nesprávne. Keď sa znova pozrel do jaskyne, Veľká bytosť si všimla, že tigrica sa nemôže hýbať, pretože práve porodila a tiež sa bála, že ak odíde hľadať potravu, iné zviera by jej mláďatám ublížilo. Sužovaná hladom ležala na zemi a nemohla ani len zdvihnúť hlavu. Veľká bytosť bola dojatá k slzám súcitom, ktorý vyvstal z hĺbky jeho srdca. Spýtal sa svojich bratov: „Aké jedlo by zachránilo tigricu a jej mláďatá? Odpovedali: „Tento druh červeného indického tigra žerie teplé mäso a krv nedávneho zabitia. Takže ak jej a mláďatám chcete pomôcť, musíte nájsť čerstvé mäso a krv.“

Great Being sa na chvíľu zamyslel: „Je naozaj pravda, že na záchranu tigrice a jej mláďat je potrebné teplé mäso a krv. Ale potom by som musel zabiť ďalšiu živú bytosť a to by znamenalo zabiť jednu, aby som zachránil druhú. Čo ešte môžem spraviť?" Dlho rozmýšľal, no nenašiel riešenie. Potom jeho bratia povedali: „Prišli sme sa sem zabaviť. Je zbytočné sa obávať o túto tigricu a jej mláďatá. Je čas vrátiť sa k rodičom." A tak odišli.

Keď nasledoval svojich bratov späť do tábora, Veľká bytosť si pomyslela: „Dlho som jazdil na bicykli v samsáre, premárnil som nespočetné množstvo životov, niekedy kvôli nadmernej túžbe, niekedy averzii a niekedy nevedomosti. Málokedy som sa stretol s takouto príležitosťou hromadiť zásluhy. Aké skutočné využitie má toto telo, ak nie pre Dharmu?" Nakoniec sa rozhodol: "Tentoraz musím byť skutočne veľkorysý."

Predtým, ako zašiel so svojimi bratmi ďaleko, povedal im: „Bratia, vy dvaja poďte ďalej. Mám sa o čo postarať a čoskoro ťa dobehnem."

Vybral sa cestou k tigricimu brlohu a zrýchlil krok. Keď našiel skolabovanú tigricu, bola taká vyčerpaná, že nedokázala ani otvoriť ústa. Great Living Being natiahol ruku, aby sa dotkol jej tváre, ale bola taká zoslabnutá, že nedokázala odhaliť ani svoje tesáky. Princ teda nabrúsil triesku z neďalekého stromu a rozrezal mu telo, aby vytiahol krv, ktorú dovolil tigrice olizovať. Krátko nato otvorila čeľuste a postavila sa. S revom sa vrhla na princa a zožrala ho.

Dvaja bratia dlho čakali, no najmladší princ neprišiel, a tak sa ho vydali hľadať. Keď sa zamysleli nad tým, čo predtým povedal, nepochybovali, že sa vrátil do tigrice. Keď prišli a pozreli sa dovnútra, z ich brata nezostalo nič okrem krvi, kostí, nechtov a kúskov oblečenia. Tigrica ho pohltila. Pri tomto pohľade Veľký Zvuk a Veľké Božstvo okamžite stratili vedomie; trvalo dlho, kým sa spamätali. Obaja pozbierali časti bratovho oblečenia a vzlykajúc hlbokým smútkom sa vydali do tábora svojich rodičov.

Počas tejto doby si kráľovná zdriemla a vo sne videla tri holubice letieť vysoko na oblohe. Keď sa trepotali, zasiahol jastrab a odniesol najmenšieho. Kráľovná, ktorá sa zobudila v hrôze, okamžite vyrozprávala svoj sen kráľovi. Odpovedal: „Keď som počul váš príbeh, verím, že tri holubice sú naši traja synovia. Najmladší z nich, ktorého unáša jastrab, je môj najmilovanejší syn. Som si istý, že sa mu stalo niečo strašné." Keď kráľ povedal, okamžite vyslal sluhov, aby všade hľadali jeho syna.

Čoskoro prišli dvaja princovia a kráľ sa spýtal: „Stalo sa niečo zlé môjmu milovanému synovi? Máš nejaké novinky?" Udusení smútkom boli obaja chvíľu neschopní hovoriť a dokonca ani dýchať. Nakoniec si zhlboka povzdychli a povedali rodičom, že tigrica zjedla Great Being. Keď sa kráľovná dozvedela túto hroznú správu, okamžite omdlela. Aj kráľa zaplavil nesmierny smútok a sužoval ho smútok. Po dlhej chvíli a s hlbokými vzdychmi sa obaja princovia, kráľ a kráľovná vrhli na miesto, kde zomrel najmladší princ. Keď dorazili k otvoru brlohu, do očí im udreli kosti a potoky krvi, ktoré po sebe zanechala tigrica. Kráľovná ustúpila, premohla vzlykanie a dlho sa neprebrala.

Medzitým sa princ znovuzrodil ako Veľká odvaha (Nyingtob Chenpo). Premýšľal: "Čo som urobil, že som sa znovuzrodil tu v nebeskej ríši Tushita?" Cez svoje božské oko dôkladne preskúmal päť ríš. Veľká odvaha videla, že okolo úlomkov kostí, ktoré po sebe zanechal, sú jeho rodičia a dvaja bratia. Boli ponorení do náreku a boli úplne nešťastní. Pomyslel si: „Moji rodičia zažívajú také nešťastie, že by to mohlo ohroziť ich životy. Aby som im uľahčil náladu, pôjdem sa s nimi porozprávať.“ Zostúpil z vesmíru na vznešenú oblohu a povedal slová povzbudenia, aby utešil svojich rodičov: „Som princ Veľká Bytosť. Potom, čo som svoje telo štedro odovzdal hladujúcej tigrice, znovu som sa narodil v nebeskej ríši Tushita.“ Kráľ a kráľovná so slzami v očiach povedali: „Synu, ty, ktorý si ako naše srdce, ponúknuť svoje telo tigrice bolo určite nanajvýš chvályhodné. Ale komu môžeme povedať o našom utrpení, keď nám chýbaš?"

Veľká odvaha odpovedala: „Prosím, nebuďte nešťastní. Koniec zrodenia je rozpad a koniec zhromažďovania je oddelenie. Nikto to nemôže prekročiť, pretože je to povaha vecí. Je to rovnaké pre všetkých. Ak vykonáte zlé činy, upadnete do pekelných ríš; ak budete vykonávať cnostné činy, budete znovuzrodení vo vyšších sférach. Preto sa usilovne snažte o cnosť. Vykonajte ašpiračné modlitby a v budúcom živote sa určite stretneme v nebeskej ríši.“ Po niekoľkých ďalších slovách zmizol. Kráľ a kráľovná sa stali o niečo šťastnejšími a zaviazali sa venovať cnostnej činnosti. Vytvorili malú rakvu pokrytú siedmimi druhmi šperkov, do ktorej uložili kosti svojho syna a nad miestom, kde bol pochovaný, postavili stúpu.

Martin Gray je kultúrny antropológ, spisovateľ a fotograf špecializujúci sa na štúdium pútnických tradícií a posvätných miest po celom svete. Za 40 rokov navštívil viac ako 2000 pútnických miest v 165 krajinách. The Svetový pútnický sprievodca na sacredsites.com je najkomplexnejším zdrojom informácií o tejto téme.